reklama

Cynický biológ v Kanade - kapitola prvá

Zápisky slovenského chlapca z Masarykovej univerzity, strateného v jednej z najtolerantnejších krajín sveta.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (33)
Vitajte v Saskatoone!
Vitajte v Saskatoone! 

„Ďaleko, krásna príroda, dobré školy, vysoká životná úroveň a žiadny Trump“, to asi najlepšie zhŕňa dôvod môjho rozhodnutia pol roka oxidovať práve kanadský vzduch. Nie je však jediný. Ako inak by som zistil, ako rýchlo tancuje polárna žiara po nočnej oblohe? A či sú stereotypy o Kanaďanoch len úžasne vtipné alebo aj pravdivé? A kde sú rozdiely medzi Európou a Severnou Amerikou najviac priepastné? (ó áno, pozerám sa na teba, „stredne veľká“ porcia hranoliek) 

Obrázok blogu
(zdroj: Peter Macsek)

Dnes je mi však jasné, že sa dozviem nielen odpovede na prvoplánové otázky vyššie-spísaného typu, ale že mi semester v Kanade poskytne náhľad do trochu hlbšieho bahna tunajšej kultúry, než akú by som mal možnosť spoznať počas klasickej, 10-dňovej dovo s polpenziou. Tak teda začnem.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Peťkov stret s realitou

Fungovať to bude tak, že si na začiatok vždy vylejem srdiečko pár vetami o tom, čo som robil a čo som si pri tom myslel. Následne bude forma zanikať a ku koncu článku čakajte skôr výberové fotky s komentármi, pretože fotka je predsa len stokrát záživnejšia ako próza písaná živočíšnym fyziológom...

Na Toronto som mal 5 hodín aj s cestou, to mi však nezabránilo minúť v ňom viac peňazí ako doma za celý týždeň.
Na Toronto som mal 5 hodín aj s cestou, to mi však nezabránilo minúť v ňom viac peňazí ako doma za celý týždeň. (zdroj: Foto: Denisa Halmanová)

Kultúrny šok vie byť zákerná opacha – a to som bol pripravený na mrakodrapy, infarkt-indukujúce jedlá, dokonca na miestny akcent, proste americký starter-pack zo seriálov a správ. Avšak náhle presýtenie všetkých zmyslov cudzími vnemami nie je jediná zbraň, ktorú tento šok používa. Nie nie, môže to byť tichý, vtieravý zákerák, a udrieť naplno až v momente, keď nedokážete spláchnuť tunajší záchod. A potom zapnúť sprchu. A potom vypnúť klimatizáciu. A potom použiť bankomat. Akceptovanie reality je zásadný krok v prekonaní kultúrneho šoku (a realita stále plávala v záchodovej mise). Našťastie je v Kanade vždy niekto, kto vám buď rád pomôže, alebo je pomoc vyslovene ich práca (pozn.: záchod som nakoniec spláchol bez pomoci druhých... sľubujem, fakt!).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

FUN FACT: rád používam slovo ‚fakt‘. Problém je, že výslovnosť je na chlp zhodná s anglickým ‚fucked‘. Inými slovami, pokiaľ sa ho neodnaučím používať v konverzáciách s mojou českou kamarátkou, tak som fucked, fakt.

Nevieme jej skutočné meno, ale nazvali sme ju Glória. Glória bola tej lásky, že nám poukazovala letisko, uistila sa, že je naša batožina v poriadku a pri tom všetkom nás obdarila úsmevom, za ktorý by sa nehanbila ani Heidi Klum.
Nevieme jej skutočné meno, ale nazvali sme ju Glória. Glória bola tej lásky, že nám poukazovala letisko, uistila sa, že je naša batožina v poriadku a pri tom všetkom nás obdarila úsmevom, za ktorý by sa nehanbila ani Heidi Klum. 
CN Tower je určite najznámejšou dominantou Toronta
CN Tower je určite najznámejšou dominantou Toronta 

Iné pozorovania sú príjemnejšie. Na cestách širších ako moje čelo jazdí jedno monštrózne veľké SUV za druhým. Od spotreby nafty týchto mega áut je väčšia hádam už len srdečnosť ľudí za ich volantmi. Keď sa stiahne okno, väčšinou z neho nevypadne nadávka či ohorok cigarety, ale normálne ponuka zvezenia na intrák, alebo aspoň nasmerovanie k obchodu*. Musím sa priznať, že ma takéto prejavy altruizmu kladne fascinujú... možno ich robíme doma málo, alebo ich robia Kanaďania priveľa – každopádne, pocit z nich je jednoducho skvelý.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

... a ŠPZ-tky tu majú iba vzadu: no proste úplný Jupiter 

A Fordy im tam tiež rastú trochu väčšie
A Fordy im tam tiež rastú trochu väčšie 

* – zatiaľ nemám štatisticky významnú vzorku, ale sľubujem, že hneď ako mi niekto ukáže prostredník, napíšem to do errat.

Stereotypy sú zábava

Študujem v Saskatoone, čo je pomerne malé mesto v strednej časti krajiny, ktoré je príliš ďaleko od metropol východu aj západu. Taká Rimavská Sobota Kanady. Tu podobnosti však viac-menej končia. V srdci mesta, prezývaného Parížom prérií (kvôli množstvu mostov, parkov a vyberanej kuchyni – o tej viac neskôr), sa nachádza University of Saskatchewan, moja čoskoro budúca bývalá škola. Množstvom študentov a pozíciou v rebríčku veľmi podobná Masarykovej univerzite, avšak zásadne odlišná z perspektívy študentského života**.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Univerzitný kampus je nádherný. Mami sľubujem, že mám stále obe nohy.
Univerzitný kampus je nádherný. Mami sľubujem, že mám stále obe nohy. 
Budova Thorvaldson je asi najfotogenickejšia z celého kampu.
Budova Thorvaldson je asi najfotogenickejšia z celého kampu. 

Kampus je neuveriteľne multikulúrny. Študujú, učia a pracujú tu ľudia z obrovského množstva krajín všetkých obývaných kontinentov. Rôznorodosť pripomína tú najexotickejšiu bielu študentskú pečať: prirodzene, domáci kanadskí belosi tvoria základ, ale takpovediac v každom zahryznutí nájdete buďto hrozienko, kúsok želé alebo arašid. Tolerancia ku koncentrácii melanínu v koži a miestu narodenia je sprevádzaná aj otvorenosťou voči všetkým orientáciám. Žiadna farba dúhy sa tu nielenže nemusí báť diskriminácie, ale dokáže tu nájsť atmosféru rovnocennosti a spolupatričnosti.

Dúhový chodník v univerzitnom kampe.
Dúhový chodník v univerzitnom kampe. 

Ale stereotypy sú stále obrovská prča, takže keď nám náš Indonézsky kamarát prerozprával príbeh o tom, ako im doniesla mama psa z reštaurácie, ale vydržal im iba týždeň, rechtali sme sa dobré 3 minúty***. Lebo na konci dňa, pokiaľ si zo seba dokážeme urobiť srandu, nenávisť nedostane šancu (#deep). Ten večer sme strávili vzájomným overovaním pravdivosti kultúrnych predsudkov – zatiaľ čo nám Valentine z Francúzska vysvetľovala, koľko krát ju môžeme pobozkať na líce bez toho, aby sme boli za úchylov, ja som učil Danila z Brazílie, ako urobiť poriadny Slav-squat s pätami pekne za zemi. Pri tom všetkom sme sa obžierali „stredne veľkou“ porciou klasickej kanadskej delikatesy ‚Poutine‘, čo sú hranolky so syrom poliate univerzálnou hnedou omáčkou a LDL-cholesterolom . A Chutí to presne tak ako to znie. Božsky.

Festival ohňostrojov Nutrien možno neprekonal brnenský Ignis Brunensis, ale bola to ideálna udalosť na zoznámenie sa s cudzoľuďmi pri poriadnej dávke Poutine. Psožrút vľavo.
Festival ohňostrojov Nutrien možno neprekonal brnenský Ignis Brunensis, ale bola to ideálna udalosť na zoznámenie sa s cudzoľuďmi pri poriadnej dávke Poutine. Psožrút vľavo. (zdroj: Foto: Danilo Wadt)

** - O samotnej výuke a výskume budem hovoriť v samostatnej kapitole, teraz som chcel zabrdnúť do mimo-akademických pozorovaní.

*** – Keď dostal chlapec priestor vysvetliť, že to bolo šteniatko, ktoré našli *pri* reštaurácii, a že sa ho museli po týždni vzdať, lebo šteňa vyžaduje veľa starostlivosti, mali sme už dávno v hlavách predstavu o psom sotéčku

Medziškolský zápas kanadského futbalu sprevádzali výstrely z diel, veteráni z rôznych konfliktov, ohňostroj pri každom touchdowne a spev hymny prerušený ohlušujúcim preletom vojenského tryskáča. Efektné, avšak poriadne neekologické! A pivo máme lepšie.
Medziškolský zápas kanadského futbalu sprevádzali výstrely z diel, veteráni z rôznych konfliktov, ohňostroj pri každom touchdowne a spev hymny prerušený ohlušujúcim preletom vojenského tryskáča. Efektné, avšak poriadne neekologické! A pivo máme lepšie. 
Walmart je ako Tesco na steroidoch. Je tak ozrutný, že má jednu celú uličku len na laxatíva. Istú úlohu v tom však bude zohrávať aj fakt, že severoamerická populácia trpí zápchami častejšie ako tá naša. Lásky, aspoň 30g vlákniny denne a bude to lepšie...
Walmart je ako Tesco na steroidoch. Je tak ozrutný, že má jednu celú uličku len na laxatíva. Istú úlohu v tom však bude zohrávať aj fakt, že severoamerická populácia trpí zápchami častejšie ako tá naša. Lásky, aspoň 30g vlákniny denne a bude to lepšie... 
„Toto je moje posledné, univerzita má strach o moje zdravie“ – a iné vety, ktoré nikto nikdy nepovedal
„Toto je moje posledné, univerzita má strach o moje zdravie“ – a iné vety, ktoré nikto nikdy nepovedal 
‚Pizza mozzarellové syrové tyčinky‘, z ktorých môžete odtrhávať kúsky syra a dávať si ho na pizzu. Keď sa dobre započúvate, môžete v diaľke počuť kolektívne talianske pohoršenie.
‚Pizza mozzarellové syrové tyčinky‘, z ktorých môžete odtrhávať kúsky syra a dávať si ho na pizzu. Keď sa dobre započúvate, môžete v diaľke počuť kolektívne talianske pohoršenie. 
Je jasné, ktorý z nich je Kanaďan, že. V kaviarňach sa ešte nepredáva horúca čokoláda, pretože 8 stupňov je podľa domácich stále „zmrzlinové počasie“
Je jasné, ktorý z nich je Kanaďan, že. V kaviarňach sa ešte nepredáva horúca čokoláda, pretože 8 stupňov je podľa domácich stále „zmrzlinové počasie“ 

Oh, ak ste čakali nerozmazané, alebo nebodaj kvalitné fotky, tak tie nájdete až v ďalšej kapitole, keď mi príde foťák (shout-out to Nattmikk and Radosval za pomoc pri výbere). Bude konečne aj príroda!

Peter Macsek

Peter Macsek

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zápisky slovenského chlapca z Masarykovej univerzity, strateného v jednej z najtolerantnejších krajín sveta. Inšpirovaný cestopismi Borisa Filana, Tomáša Vilčeka a humorom Bo Burnhama. Obsah venovaný rodine a priateľom, vítané je však každé smelé ucho. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu